Prvky II.A skupiny

- majú 2 valenčné elektróny

- Ca, Sr, Ba, Ra nazývame kovy alkalických zemín

- vo svojich zlúčeninách majú vždy oxidačné číslo II

- všetky izotopy rádia sú rádioaktívne

Výskyt

- vyskytujú sa iba v zlúčeninách:

BERÝLIUM: beryl (hlinotokremičitan), jeho odrodou je napr. zelený smaragd
HORČÍK: magnezit MgCO₃, dolomit CaCO₃·MgCO₃, súčasť chlorofylu – zeleného listového farbiva
VÁPNIK: vápenec CaCO₃, sadrovec CaSO₄, anhydrit CaSO₄·2H₂O, kazivec (fluorit) CaF₂, v zuboch a kostiach v podobe fosforečnanu vápenatého
STRONCIUM: celestín SrSO_4, minerál stroncianit SrCO₃
BÁRIUM: baryt BaSO₄
RÁDIUM: v malom množstve súčasť smolinca (oxid uraničitý) UO₂, v súčasnosti je známych 25 izotopov rádia a z nich sa 4 vyskytujú v prírode

- vápnik a horčík sú biogénne prvky

beryl magnezit vápenec

baryt celestín

Vlastnosti

- majú menšie atómové polomery ako s¹ prvky

- majú dva valenčné elektróny, ktoré poskytujú do väzby a ťažšie sa odtrhnú z elektrónového obalu, a preto sú s² prvky menej reaktívne ako s¹ prvky

- v zlúčeninách majú vždy oxidačné číslo + II

- sú tvrdšie a menej reaktívne ako alkalické kovy

- majú vyššiu teplotu topenia ako alkalické kovy

- sú krehké

- sú striebrolesklé neušľachtilé kovy, veľmi reaktívne

- reagujú s vodou o niečo pomalšie ako alkalické kovy a tvoria prevažne iónové väzby

- rozpustné soli stroncia a bária sú jedovaté

- berýlium a horčík sa svojimi vlastnosťami od kovov alkalických zemín líšia

- sú to kovy s nízkou ionizačnou energiou a veľkým atómovým polomerom, a preto ľahko uvoľňujú valenčné elektróny a tvoria katióny s oxidačným číslom +II:

M → M²⁺ + e^-

- sú silné redukovadlá, veľmi dobre reagujú s vodou, kyslíkom, halogénmi

-katióny prvkov charakteristicky sfarbujú plameň:

Mg - oslnivá

Ca - tehlovočervená

Sr - karmínovočervená

Ba – zelená

Výroba

- najčastejšie elektrolýzou tavenín chloridov

- redukciou príslušných halogenidov sodíkom

CaCl₂ + 2Na 2NaCl + Ca

Použitie

- BERÝLIUM: do zliatin, kovové Be na výrobu okienok do RTG lámp

- HORČÍK: do zliatin

- VÁPNIK: do špeciálnych zliatin, redukčné činidlo v metalurgii

- BÁRIUM: poťahy elektród

- RÁDIUM: na ožarovanie zubných nádorov (tzv. rádioterapia)

Zlúčeniny

HYDRIDY

-biele kryštalické látky s iónovými väzbami

-s vodou búrlivo reaguju pri vzniku vodíka

-CaH₂ je silné redukčné činidlo, vysušovací prostriedok

OXIDY

- biele kryštalické látky s iónovými väzbami

OXID VÁPENATÝ CaO

- tzv. pálené vápno

- vyrába sa pálením vápenca

CaCO₃ → CaO + CO₂

- používa sa v stavebníctve, hutníctve, ako hnojivo

HYDROXIDY

- silné zásady vo vode rozpustné obmedzene, pohlcujú oxid uhličitý

- ich zásaditosť rastie s rastúcim protónovým číslom

HYDROXID VÁPENATÝ Ca(OH)₂

- tzv. hasené vápno vzniká hasením páleného vápna (jeho reakciou s vodou)

CaO + H₂O → Ca(OH)₂( používa sa v stavebníctve na výrobu malty_,jeho vodná suspenzia sa nazýva vápenné mlieko)

- reakcia hydroxidu vápenatého (haseného vápna) s oxidom uhličitým je podstatou procesu tvrdnutia malty

Ca(OH)₂ + CO₂ → CaCO₃ + H₂O

HALOGENIDY

- fluoridy sú vo vode nerozpustné, ostatné sú rozpustné

- kazivec CaF₂ sa používa v metalurgii a optike, je surovinou na výrobu fluorovodíka

KARBIDY

- vznikajú priamou syntézou prvkov pri vyšších teplotách

-sú to iónové zlúčeniny

-CaC₂ karbid vápenatý sa vyrába v elektrických peciach, používa sa na výrobu acetylénu

UHLIČITANY, HYDROGENUHLIČITANY

- uhličitany sú pevné, vo vode nerozpustné

- najvýznamnejší je vápenec CaCO₃, používa sa ako stavebný kameň na výrobu vápna a cementu

- hydrogenuhličitany Ca(HCO₃)₂, Mg(HCO₃)₂ spôsobujú prechodnú tvrdosť vody

Tvrdosť vody

- spôsobujú ju niektoré rozpustné soli vápnika alebo horčíka:

prechodná tvrdosť vody je spôsobená hydrogénuhličitanmi, dá sa odstrániť varom

Ca(HCO₃)₂ −^var→ CaCO₃ + H₂O + CO₂ (rozpustný hydrogenuhličitan sa mení na nerozpustný uhličitan)

trvalá tvrdosť vody je spôsobená predovšetkým síranmi, odstránime ju pridaním uhličitanu sodného

CaSO₄ + Na₂CO₃ → CaCO₃ + Na₂SO₄ (málo rozpustný síran sa mení na nerozpustný uhličitan)

SÍRANY

- sírany kovov alkalických zemín sú vo vode nerozpustné (na rozdiel od MgSO₄)

- sadrovec CaSO₄·2H₂O slúži ako prísada do cementu, jeho zahriatím na 100°C vzniká pálená sadra CaSO₄·½H₂O (hemihydrát síranu vápenatého)

- CaSO₄ spôsobuje trvalú tvrdosť vody