Prvky III.A skupiny
- prvky III.A skupiny periodickej sústavy prvkov alebo p1 – prvky majú 3 valenčné elektróny (ns2np1)
- s rastúcim protónovým číslom rastie kovový charakter, bór je polokov, hliník, gálium, indium a tálium sú kovy
- v zlúčeninách majú načastejšie oxidačné číslo III (výnimočne I)
Bór
Výskyt
- iba vo forme svojich kyslíkatých zlúčenín: sasolín H3BO3, bórax Na2[B4O5(OH)4]·8H2O, boracit 6MgO·8B2O3·MgCl2, kernit Na2O·2B2O3·4H2O
- v malom množstve sa nachádza v morskej vode a niektorých minerálnych prameňoch
Vlastnosti a reakcie
- pevná, tvrdá čiernohnedá látka s kovovým leskom
- správa sa ako polovodič, je nemagnetický a žiaruvzdorný
- chemickými vlastnosťami sa podobá kremíku
- je málo reaktívny
- vytvára kovalentné väzby
- najčastejšie je trojväzbový alebo štvorväzbový (napr. v diboráne)
- má vysokú ionizačnú energiu (katióny B3+ sa prakticky vôbec nevyskytujú)
- existuje v niekoľkých alotropických modifikáciách:
- tetragonálny bór – veľmi tvrdý, svojou tvrdosťou sa približuje k diamantu
- šedý bór – amorfný (beztvarý), je to práškovitá látka, žiaruvzdorná a odoláva vysokým teplotám
- kryštálový bór – je inertný (nezlúčivý)
Spôsoby výroby
a) vyrába sa elektrolýzou taveniny boritanov
b) redukciou oxidu boritého silno elektropozitívnym kovom
B2O3 + 3Mg → 2B + 3MgO
Použitie
- v jadrových reaktoroch ako spomaľovač
- pridáva sa do zliatin
Zlúčeniny
BORIDY
- zlúčeniny bóru s kovom
- vodivé tvrdé žiaruvzdorné látky
- používajú sa na výrobu brúsnych a žiaruvzdorných materiálov
BORÁNY
- zlúčeniny bóru s vodíkom
- veľmi reaktívne, samozápalné látky, napr. diborán B2H6, borán BH3
OXIDY
OXID BORITÝ B2O3
- bezfarebná sklovitá látka
- vzniká horením bóru
- s vodou tvorí kyselinu boritú
KYSELINY
KYSELINA BORITÁ H3BO3
- tvorí biele šupinkovité kryštály, málo rozpustné vo vode
- ako HBO2 je súčasťou sopečných plynov
- jej vodný roztok je veľmi slabá kyselina s antiseptickými účinkami, tzv. bórová voda používa sa v medicíne
BORITANY
- štruktúrou sa podobajú kremičitanom
- vo vode sú rozpustné iba boritany alkalických kovov
BÓRAX Na2[B4O5(OH)4] · 8H2O / Na2B4O7 · 10H2O
- oktahydrát tetrahydroxotetraboritanu disodného / dekahydrát tetraboritanu sodného
- používa sa pri výrobe smaltovaných nádob, špeciálnych optických skiel, na úpravu glazúr keramiky, pridáva sa do čistiacich prostriedkov
Hliník
Výskyt
- iba vo forme zlúčenín: hlinitokremičitany (živice, sľudy, súčasť ílov a hlín), bauxit
Al2O3 · nH2O (hydrát oxidu hlinitého), kryolit Na3[AlF6] (hexafluorohlinitan sodný), korund Al2O3
- najrozšírenejší prvok v zemskej kôre 8,13%
Vlastnosti a reakcie
- striebrolesklý ľahký, kujný, valcovateľný, ťažný kov, tepelne i elektricky vodivý
- má vysokú hodnotu teploty topenia a varu
- voči vzduchu a vode je stály, pretože sa pokrýva vrstvou oxidu a hydroxidu, nepodlieha korózii
- má redukčné vlastnosti, ktoré sa využívajú na získavanie niektorých kovov
13Al0 –-3e-→ 13Al3+
- na vzduchu horí intenzívnym svietivým plameňom pri vzniku oxidu
4Al + 3O2 → 2Al2O3
- môže byť až šesťväzbový, napr. v hexafluorohlinitanovom ióne [AlF6]3-
- má malú elektronegativitu, preto sú kovalenté väzby, ktoré tvorí, silno polárne
- je amfotérny, rozpúšťa sa:
- v roztokoch kyselín (iba koncentrovanou kyselinou dusičnou sa pasivuje) pri vzniku hlinitých solí
2Al + 6HCl → 2AlCl3 + 3H2
- v roztokoch hydroxidov pri vzniku hydroxohlinitanov
2Al + 2NaOH + 6H2O → 2Na[Al(OH)4] + 3H2
Výroba
- elektrolýzou taveniny oxidu hlinitého a kryolitu (pôsobí ako tavidlo) pri teplote 950°C, hlavnou surovinou na výrobu hliníka je bauxit
- katóda sú platne, ktorými sú obložené steny pece, anóda je zväzok 6 – 12 grafitových tyčí
- kúpeľ tvorí 20% oxidu hlinitého Al2O3, pri prechode jednosmerného elektrického prúdu nastáva:
Al2O3 → 2Al3+ + 3O2-
anóda (+): 3O2- −-6e-→ 3O02
katóda (-): 2Al3+ −+6e-→ 2Al0
- hliník sa usadzuje na dne danej vane vo forme taveniny, a potom sa pridáva kryolit Na3[AlF6] a fluorit CaF2, aby sa znížila teplota tavenia, pretože táto výroba je energeticky náročná
Použitie
- jeho redukčné vlastnosti sa využívajú na získanie niektorých kovov (Mn, Mo, Cr, V) z ich oxidov pri vysokých teplotách, táto metóda sa nazýva aluminotermia
Cr2O3 + 2Al0 → AlIII2O3 + 2Cl
- slúži na výrobu zliatin, napr. dural, dá sa valcovať na alobal (tenká hliníková fólia), nádob, vodičov elektrického prúdu, ako mincový kov, strešné krytiny, riady laná, drôty, skrutky do lietadiel
- zvýšený príjem hliníka v strave spôsobuje Alzeimerovu chorobu
Zlúčeniny
HALOGENIDY HLINITÉ
- fluorid hlinitý AlF3 je nereaktívny, nerozpustný
- s kovmi tvorí fluorohlinitany MI3[AlF6], napr. kryolit Na3[AlF6]
OXIDY
OXID HLINITÝ Al2O3
- v prírode sa vyskytuje ako tvrdý, ťažko taviteľný minerál korund
- dá sa pripraviť spaľovaním hliníka
- je nerozpustný vo vode, amfotérny (reaguje s kyselinami pri vzniku hlinitých solí a s hydroxidmi pri vzniku hydroxohlinitanov)
- korund slúži na výrobu brúsnych a žiaruvzdorných materiálov, niektoré jeho odrody sa používajú v klenotníctve – polodrahokamy: zafír, rubín
HYDROXIDY
HYDROXID HLINITÝ Al(OH)3
- je hydrátom oxidu hlinitého
- je amfotérny (reaguje s kyselinami pri vzniku hlinitých solí a s hydroxidmi pri vzniku hydroxohlinitanov)
SOLI HLINITÉ
- dobre rozpustné vo vode
- odvodené od silných kyselín
- významnejšie sú napr. Al2(SO4)3 · 18H2O (oktadekahydrát síranu hlinitého) je to biela kryštalická látka, používa sa na čistenie vôd, pri výrobe papiera a na zastavenie krvácania, kamenec Kal(SO4)2 · 12H2O (dodekahydrát síranu draselno-hlinitého)
Gálium, indium, tálium
- v prírode sú vzácne
- zlúčeniny tália sa používajú na ničenie hmyzu